Asi by som byť asi taká sentimentálna, ale budem. Lebo tento rok som čakala niečo iné, tento rok som mala plány, plány na budúci rok, ktoré sa ,ale otočili o180 stupňov.
Tento rok som mala pocit, že to je ozajstné. Že to je človek, s ktorým zostarnem. Budeme mať deti, dom, psov, problémy, starosti, ale všetko to prežijeme, lebo máme jeden druhého.
Viem, že stavať si vzdušné zámky je zbytočné, pretože príde jedna minúta, ktorá ich zrúti od základov. Viem, že snívať , sa nevyplatí, lepšie je nečakať nič a potom byť príjemne prekvapený. Nebola som taká. Mala som vystavaný svoj svet. Nebol ideálny. Ale bol v ňom človek, ktorý dokázal všetko zlé premeniť na dobré.
Ale stačí pár dní a všetko je inak.
Leto. Dovolenka, romantika , pocit, ze nás to len zbližuje, takmer žiadne hádky. Aj keď sme práve nikam necestovali,užívali sme si spoločné dlhé rána, varili neskoré večere, túlali sa, boli spolu a bolo nám dobre. Tak dobre, ako nám dobre je už tri roky. A neprejedli sme sa. Ešte stále nie.
September. Naše tretie výročie. Vyznania lásky, radosť z toho, že máme jeden druhého. ˇAno, toto je on. človek, ktorý som prežil toľko. Maturitu, moje prvé zamestanie, odchod na vsokú školu, môj pobyt v Anglicku, prežil so mnou obdobie, o ktorom nerada hovorím a vie o ňom málokto, smial sa so mnou, plakal so mnou, bol tu, keď mi bolo krásne, aj keď mi bolo zle. Držal mi vlasy , keď som vracala, túlil sa ku mne keď som sa zvíjala v menštruačných kŕčoch, videl v tých najhorších chvíľach a stále tu bol. Napriek všetkému.
Október. Je koniec. Zo dňa deň. Nebude malý Bruno, ani malá Stela. Ani dom, ani šarpej. Zahorel láskou k inej, tieto Vianoce mu kapra vypraží ona. Nech sa im darí, môžem si povedať.
Bola som rozhodnuta budúci rok skončiť školu, byť s ním, rodiť mu deti, starať sa o neho. Nevydalo. tak ako to nevydalo stovkám iných párov.
A dobre mi tak. Dokončím si školu, a rodiť deti budem niekomu inému, inokedy. Už to neplánujem. Už nemám také méty. Viem, že v živote chcem raz ísť do Mexika , chcela byť som mať vlastnú vinicu a deti. A lásku.
To su štyri veci, ktoré mám na pláne najbližších cca 60 rokov.
A možno zajtra bude všetko inak.
...a spievam si Zónu A a znie mi hlave dokola :
Ja stále verím že ma čaká niečo krásne
ja stále vidím žiarivé farby budúcnosti jasné ..)
ale možno.... zajtrašok už nepríde. A tak si užime apsoň to čo máme. Dnešný deň.
